Ako sa hovorí: "za všetkým hľadaj ženu". Aj v tomto prípade platí, že kone priťahujú najmä ženy. Kone a ženy sú bytosti vysoko empatické, emocionálne a citlivé, preto je logické, že sa koňom venujú najmä ženy. A najmä ženy sú tie, ktoré sa koňom venujú nielen kvôli športovým úspechom a uspokojovaniu vlastných ambícií, ale pre samotné potešenie byť s koňmi, stráviť pri nich tie nádherné, slovami ťažko popísateľné chvíle, ktoré sú kone schopné ľuďom poskytnúť...
KTO SOM...
Lásku k zvieratám, môj osud, mi dali do vienka "sudičky" už pri narodení. Určili tak aj moje smerovanie vo vzdelaní, od strednej poľnohospodárskej školy (odbor chovateľstvo), po Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (dnešná SPU), so zameraním na zootechniku, vrátane chovu koní a špecializáciu učiteľstvo odborných poľnohospodárskych predmetov. Aj keď ma neskôr moja profesionálna orientácia zaviala do úplne iných, marketingových vôd a vzdelávania dospelých, pravdou je, že vo mne stále poriadny kus "hnojára" ostal:). Získané vedomosti a praktické skúsenosti z marketingu, rovnako ako vzdelávania, môžem teraz efektívne zúročiť a skombinovať s aktivitami v oblasti charity a fundrisingu v prospech koní a nielen ich...
Moje prvé kontakty s koňmi siahajú do obdobia, keď som mala asi 4-5 rokov. Vtedy som sa prvý raz posadila na veľkého bieleho koňa počas miestnych jazdeckých pretekov. Následne, po presťahovaní sa našej rodiny do mesta, som v 10 rokoch objavila jazdecký klub, kde som 9 rokov trávila takmer 365 dní v roku. Až vysokoškolské štúdiá, v inej časti republiky, pribrzdili na nejaký čas moje aktívne pôsobenie pri koňoch. V tomto období som za koňmi chodila len cez prázdniny a sviatky. Neskôr som sa však k svojej vášni vrátila, a so získaním prvého vlastného koňa Lewita, opäť pokračovalo moje intenzívne spojenie s koňmi.
Vďaka rozvoju internetu, publikáciám o koňoch, a teda novým informáciám sa mi začal otvárať nielen ten profesionálny svet, ale rovnako svet, v ktorom sa s koňmi "pracuje" inak, na princípe prirodzeného partnerstva a komunikácie, kde je kôň osobnosťou, ktorej človek prejavuje úctu a rešpekt, kde vo vzťahu medzi človekom a koňom vládne vzájomná dôvera. Po absolvovani osobných stretnutí, preštudovaní množstva úžasných kníh a videí od celosvetovo rešpektovaných a obdivovaných autorov ako Monty Roberts, Pat Parelli, Mark Rashid, Henry Blake, Klaus Ferdinand Hempfling, Chris Irwin, Linda Kohanov..., som pochopila aký obrovský rozdiel je medzi tradičným konvečným prístupom ku koňom a tým, čo som sa dozvedela od uvedených a mnohých ďalších autorov, skúsených trénerov, jazdcov a chovateľov koní. Prišlo mi smutno, koľkých chýb a omylov vo vzťahu ku koňom som sa sama dopustila z nevedomosti...
Ale nikdy nie je neskoro zmeniť svoj prístup. Aj keď ma čaká ešte dlhá cesta za poznaním konskej duše (trvá to celý život), myslím, že som konečne našla tu správnu, ktorej sa chcem držať. A táto cesta ma vedie aj k tomu, aby som svoje novonadobudnuté vedomosti, skúsenosti odovzdala ďalej, a tým prispela aspoň maličkou časťou k vytvoreniu lepšieho sveta pre kone i ľudí.
Veľmi dobre viem, že v dnešnej dobe bude náročné a ťažké zabezpečovať zdroje pre tento projekt záchrany týraných, zanedbaných a zneužívaných koní. Chcem však na tomto svete žiť tak, aby som si mohla vážiť samu seba. Vybrala som si tri cieľové skupiny, ktorým sa snažím už dlhšie pomáhať - mentálne postihnutí, autisti, zvieratá. Všetci majú jedno spoločné - nevedia sa brániť a pomôcť si sami. Sú výlučne odkázaní na pomoc nás, zdravých. A majú spoločné ešte to podstatné - empatiu, cit, mimozmyslovú komunikáciu, prirodzenosť, otvorenosť, úprimnosť. Prvým dvom skupinám som už niekoľkokrát pomohla, a v rámci našich možností doma, pomáhame psom. Teraz je čas pomôcť tam, kde je na Slovensku veľký problém - koňom.
Myšlienka založiť o.z. a začať sa aktívne venovať záchrane koní našla, vzhľadom na jej enormnú náročnosť, podporu najmä u mojej najbližšej rodiny a priateľky, ktorú si práve preto, že s nami do toho šla, veľmi vážim. Nemáme teda širokú základňu a naše ľudské, materiálne i finančné zdroje sú tak naozaj veľmi limitované. Napriek tomu, dokázali sme a verím, že ešte dokážeme zachrániť dosť konských dušičiek a trvalo im zmeniť strastiplný život aký žili.
Aby bola moja úprimná snaha úspešná, musí byť tento projekt dostatočne seriózny. Potrebuje dôveru tých, ktorí mi v mojom úsilí môžu a chcú pomáhať. Každý, kto ma už pozná vie, čo mám za sebou, či si dôveru zaslúžim, alebo nie. Tým, ktorí o mne nevedia nič, by som sa rada predstavila, ideálne svojou prácou, ktorá dokumentuje moje profesionálne schopnosti a ponúka pohľad na mňa - človeka. Dovoľujem si, uviesť zdroje informácií, ktoré o mne povedia oveľa viac, ako tisíc ďalších slov...
www.marketingangels.sk l www.haeknowhorse.sk l www.malujmesrdcem.cz
... a ak si potom, čo už o mne niečo viete, Vašu dôveru zaslúžim, prosím, skúsme sa spoločne zamyslieť, ako by sme mohli pomôcť tým úbohým koňom, ktoré práve v tejto chvíli, niekde v rukách tyranov, alebo ignorantov zažívajú peklo na zemi. Vopred Vám za všetky spoločne zachránené kone ďakujem.
S úctou a vďakou
Ing. Lenka Kmeťová
Foto: vľavo - ja s Lewitom, vpravo Detvan, Luckin kôň, ktorý nás zoznámil a ja, archív o.z.