Renata II

Charakteristka
Dátum narodenia: 20.3.1997
Pohlavie: kobyla
Plemeno: slovenský teplokrvník 
Farba: hnedák 

 

Záchrana
Oficiálne zhabanie RVPS Bratislava - mesto, 3.5.2017, následne darovacou zmluvou darovaná nášmu o.z.  
 

Príbeh Renaty II
Hoci je jej oficiálne meno Renata II, všetci, ktorí ju poznajú jej nepovedia inak ako Ňaňa. Táto prezývka sa k nej však vôbec nehodí. Jednako preto, že je to krásna, impozantná kobylka, jednako preto, že jej povaha nezodpovedá tomuto, tak trošku maznavému menu. Ňaňa si však prešla zložitou cestou, kým sa dostala k nám. Podľa informácií z rôznych zdrojov, bola odjakživa ostrá a nebezpečná pre ľudí. Niet divu, pretože si vo svojom živote užila viac násilia ako lásky a porozumenia. Dokonca, údajne zlomila niekomu prst, kopance a kúsance rozdávala na počkanie. Bola darovaná majiteľovi A.B. do jazdeckej školy v Lieskovci. Podľa vlastných slov A.B. to bola veľmi agresívna kobyla, s ktorou si musel "ručne-stručne" vyjasniť vzťah. 

S Ňaňou som sa prvý krát stretla za doslova dramatických okolností, keď sme ju aj jej syna Ramzesa išli s priateľmi, na základe získaného splnomocnenia jej skutočného majiteľa, odobrať (máj 2016). Ako sa nakoniec u A.B. ukázalo, bolo možné odobrať len ju, na jej syna mal zmluvu, o ktorej sme nevedeli. Za asistencie polície, ktorú privolal sám A.B., sme sa snažili dostať k Ňani do boxu a nasadiť jej ohlávku. Kobyla bola mimoriadne agresívna, útočila zubami, prednými i zadnými nohami. A.B. ju napokon, na výzvu polície, vyviedol von a pustil so slovami "tak si ju berte". Bola v úplnom strese a panike. A.B. vrieskal, bol nervózny, čo sa podpísalo na celkovej atmosfére a správaní Ňani. Skoro tam pár ľudí zrazila k zemi, vrátane jedného z policajtov. Pochopila som, že kobyla je v takom strese a nebezpečná, že nebude možné ju odtiaľ vziať. Akýkoľvek ďalší pokus by jej spôsobil len ďalšiu traumu. Vždy mi ide o pohodu koňa, preto som sa dohodla s A.B., že tam Ňaňa ostane. Mali sme v ten deň veľmi dlhý rozhovor, výsledkom ktorého bola dohoda, že sa budem môcť prísť na kone pozrieť a skontrolovať stav. 

 

Trvalo to niekoľko mesiacov, počas ktorých sa A.B. naozaj snažil o kone sa riadne postarať. Ale prišla zima a história sa zopakovala. Kone nemali čo žrať, stáli vo vlastných výkaloch, veterinárne neošetrené, či pobehujúce po hlavnej ceste v Bratislave, atď. A tak sa začala intenzívna spolupráca s RVPS Bratislava - mesto, jej riaditeľom MVDr. Milošom Mašlejom, PhD. Kontroly za kontrolou postupne prinútili A.B. aspoň kone predávať. Išli do dobrých rúk, pretože sme ich spoločne s priateľmi, participujúcimi na prípade, postupne takmer všetky vykúpili. A tak sa pomaly, ale isto znižoval počet koní, až kým mu z 9 neostali  len dva, jeho "miláčik" Ňaňa a "miláčik" jeho priateľa, valach Majec.

 

Nikdy nepochopím, ako môže človek tvrdiť, že koňa miluje a nemôže bez neho žiť, keď mu nezabezpečí ani tú najzákladnejšiu starostlivosť a núti ho žiť v otrasných podmienkach a kašle naňho! A tak sme išli ďalej. Zabezpečili sme, aby majiteľ pozemku ukončil nájomnú zmluvu jazdeckej škole A.B., čím sa museli kone aj A.B. vysťahovať. Aj v tejto situácii som v prvom rade myslela na oba kone a ponúkla pomoc. A.B. ju však nebol ochotný prijať. Kone si odviezol a nik nevedel kam. 

 

Až kým mi o pár dní večer nezavolala jedna dobrá pani. Zúfalým hlasom, takmer s plačom ma prosila o pomoc pre dva kone, ktoré počuje už 5 dní žalostne erdžať v záhradkárskej oblasti v Bratislave - Lamači. Bola tam, vo svojej záhradke každý deň a tak videla, že tých 5 dní sa nikto nebol na kone ani pozrieť! Boli tam v nevyhovujúcich podmienkach, hladné a opustené. 

Ešte v ten večer som kontaktovala pána riaditeľa RVPS Bratislava - mesto, Mašleja. Musím povedať, že je to človek, ktorý ma nielen guráž, ale aj ochotu brať svoju prácu vážne. Dohodli sme sa hneď. Zabezpečila som prevoz i umiestnenie a oba kone boli na druhý deň oficiálne, za prítomnosti zástupcov RVPS Bratislava - mesto, odobraté. Vďaka priateľom z Ranču 4C (Lucka a jej priateľ), OZ Priatelia z Ranču Lieskovec (Eva Bujňáková, Božena Baránková) sme mohli kone bezpečne odviesť a ustajniť na mieste, kde sme im zabezpečili všetko potrebné od veterinárnej starostlivosti, kvalitného kŕmenia, atď. Potom, ako sa právne vyriešilo vlastníctvo oboch koní, sme ich natrvalo získali od RVPS riadnou darovacou zmluvou. Tým sa ukončil "nekonečný" prípad jazdeckej školy A.B. a aj pre Ňaňu začal celkom nový život:)

 

Nie je to jednoduchá kobylka, má svoje "muchy", pokiaľ ide o cudzích ľudí. Ale nie je to ani žiadny pitbul, ako ju volali v Lieskovci. Je to citlivá dušička, s ktorou sa komunikuje i pracuje v pokoji, bez stresu, s pochopením toho, čo si v živote zažila. Radostne erdží, keď za ňou prichádzam ja, alebo môj muž. Je radosť vidieť ju inú, spokojnú a vyrovnanú, hoci svojich agresívnych prejavov sa v prípade snahy o dotyk, či pohladkanie ešte celkom nezbavila. To však už spolu pomaly eliminujeme a reaguje už ďaleko lepšie. Ostali jej však vážne prejavy agresivity (varovné ryčanie, stiahnuté uši, hrabanie prednou nohou, otáčanie sa zadkom a náznak kopnutia aj kopnutie) voči cudzím ľuďom, ktorí sa k nej chcú priblížiť. A tak sú úprava kopýt, či veterinárne úkony vždy adrenalinovým zážitkom:). Ale zatiaľ sme to vždy zvládli bez ujmy:) 

 

Ňaňa je presne ten typ koňa, ktorý nemal šťastie na ľudí od svojho narodenia. Podľa informácií, ktoré o nej máme, už ako žriebätko stratila matku a bola vychovávaná ľuďmi, ktorí to zjavne nezvládli, pretože nepochopili základný princíp chovu koní, t.j. že kôň patrí do stáda, kde sa naučí všetko potrebné preto, aby mohol fungovať normálne s koňmi i ľuďmi. Ňaňa si zažila hrubé zaobchádzanie, bitku, ak nenapĺňala predstavu človeka o poslušnom koni. Jednoducho sa nenaučila byť koňom. Aj keď sa neskôr ocitla v stáde, od koní skôr bočila. Nevie, ako sa má v ich prítomnosti chovať, a tak radšej uteká preč. 

 

U nás má preto samostatný otvorený box i výbeh tak, aby mala svoje súkromie, ale zároveň i kontakt s koňmi. V režime 24/7 jej poskytujeme všetko, čo potrebuje, ale najmä, dostáva konečne veľa porozumenia a lásky.