Naše kone

Naše milované kone, naši anjeli. Každý s vlastným príbehom, ktorý vyvoláva veľa otázok, najmä však pobúrenie nad ľudskou krutosťou, bezcitnosťou, nezáujmom, zradou.... Sú to tie nádherné stvorenia, čisté duše, ktorých záchranu sme nielen priamo riešili, alebo po vykúpení, či odobraní sme si ich vzali pod naše "ochranné krídla" a zabezpečili im nový život a trvalý domov, buď priamo u nás, v našom malom Záchrannom centre v Macove, kde sa o ne osobne staráme, alebo dvoch máme u našich spriaznených priateľov (Al Abjara u  Michala Merku v Kuchyni na Záhorí,  Dámu u Moniky Kiššovej-Ondrovičovej v Jablonke na Myjave), kde im hradíme všetky náklady na ustajnenie, krmivo, stelivo, výživové doplnky, veterinárne služby, služby kopytára, zabezpečujeme všetko, čo potrebujú k spokojnému životu a navštevujeme ich tak často, ako sa len dá. Jediná Suzi už má svoj trvalý domov u skvelých ľudí, s ktorými sme neustále v kontakte a tak vieme, ako sa jej darí, čo ma nové:)

 

Tento mladý, len 9 ročný koník, si už užil svoje! Spolu s Ňaňou bol zachránený oficiálnym odobraním RVPS Bratislava - mesto v spolupráci s našim o.z. Tým sa uzavrela aj jeho smutná kapitola života v neslávne známej jazdeckej škole v Bratislave - Lieskovci. Odteraz urobíme všetko preto, aby bol jeho život už len šťastný. Je to užasný a charakterný koník. Síce už zdravotne hendikepovaný (trvalé poškodenie pravého oka a pravej prednej nohy z dôvodu zanedbanej starostlivosti), ale to mu určite nebude brániť rozdávať veľa lásky a radosti. Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

 

 

Oficiálne meno tejto krásnej, ale životom ťažko skúšanej kobylky je Renata II. Všetci, ktorí ju poznajú jej však hovoria Ňaňa. Ňaňa bola, spolu s Majecom, oficiálne odobraná RVPS Bratislava-mesto v spolupráci s našim o.z. Ich odobraním sa uzavrela niekoľkoročná kapitola týrania, zanedbávania a zneužívania koní v známej jazdeckej škole v Bratislave - Lieskovci. Ňaňa si za svojich 20 rokov života užila veľa zlého, jej "agresívne" správanie si často ľudia zamieňali s jej zlým charakterom. Dnes však vieme, že je to kobylka, ktorá nie je síce pre každého, ale rovnako ako všetky kone, potrebuje veľa lásky a pochopenia. Snáď sme jej to už konečne aspoň na starosť dopriali a jej život naberie konečne novú dimenziu. Jej príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

Náš najnovší a zároveň posledný prírastok, ktorým sme naplnili maximálnu kapacitu u nás v Macove, je 23 ročný valach Graceland. Tento koník sa po skončení úspešnej športovej kariéry parkuráka dostal na "dožitie" do neslávne známej jazdeckej školy/ranču Lieskovec v Bratislave. Namiesto zaslúženého odpočinku sa stal nástrojom na zarábanie peňazí a bezhlavo zneužívaným učiteľom množstvu detí, ktoré sa na ňom učili nielen základy jazdeckého umenia, ale aj skákania. Grace je zlatíčko, charakterný a poddajný koník. Aj táto jeho skvelá povaha spôsobila, že bol v jazdeckej škole využívaný najviac, od nevidím do nevidím. Aj keď si na seba zarobil, jemu sa nedostalo poriadnej starostlivosti, kvalitného krmiva. Nakoniec skončil ako nepotrebný nástroj, kosť a koža, ubolený na tele i na duši u priekupníka koní, odkiaľ sme ho vykúpili. Jeho príbeh i aktuálne info nájdete  tu.

 

 

 

 

 

Arlequina, citlivého a vnímavého valacha s fyzickým i psychickým problémom, sme prijali vo februári 2016. Výsledok bezcitného, násilného prístupu k mladému koňovi pri jeho obsadaní a prvých skúsenostiach "spolupráce" s človekom. V tom čase sme ešte nemali dobudované vlastné kapacity pre ďalšie kone, preto bol Arlequin dočastne umiestnený v "Pomoc pre kone v núdzi", u spolupracujúcej Michaely Dvorovenkovej v Banskej Bystrici. Koncom júna 2016 sme si ho už, spoločne s Piou, mohli doviesť k nám, kde si našiel nových kámošov a stal sa právoplatným členom stáda i našej veľkej rodiny a robí nám len radosť:) Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

Začiatkom októbra 2015 nás s naliehavou prosbou o pomoc pre kobylku Dámu poprosila mladá žena Adriana. Kobylka sa nachádzala asi 25 km od nás, a tak sme sa pustili do záchrany. Dámu pre nás, od chovateľa-mäsiara, vykúpil milovník zvierat Ambros Pinter takpovediac o päť minút dvanásť. Inak by skončila spolu s bravčovým ako klobása:( To sa však našťastie nestalo, a tak si dnes Dáma užíva pastviny a myjavské kopčeky, ktoré jej veľmi prospievajú na nôžky a je z nej krásna, milá a spokojná dôchodkyňa, hoci na jedno očko slepá. Jej príbeh i aktuálne info nájdete tu.
 

 

 

Osud tohto nádherného arabského žrebca nebol ľahostajný Daniele Piršelovej, moderátorke televízie TA3, ktorá sa na nás koncom septembra 2015 obrátila s prosbou o jeho záchranu. Spoločne sa nám ho podarilo vyjednať od majiteľa a pretože bol tento, dnes už 27 ročný žrebček, naozaj v zúboženom stave, získali sme ho darovacou zmluvou. Dokonca sa nám podarilo niečo nevídané, majiteľ nám naňho jednorázovo prispel sumou 300 eur, čo bol neskutočný paradox. Takmer bezzubý, ale vitálny "dedko" si dnes užíva spokojný život. Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.
 

 

 

Koncom augusta 2015 sme dostali naozaj veľmi naliehavu žiadosť o pomoc pre kobylku Piu od mladej ženy, Evky Blizmanovej-Hritzovej. Potom, ako poslala fotky, kde na vyprahnutej lúke, pod holým nebom stojí pri kolíku uviazaná, neskutočne zúbožená a na kosť a kožu vychudnutá kobylka (veľmi podobný prípad, ako Suzi), vedeli sme, že musíme konať rýchlo, lebo to Pia nemusí prežiť. A hoci sme nemali ešte dobudované vlastné kapacity, po dohode s "Pomoc pre kone v nudzi", Michaelou Dvorovenkovou, ktorá bola ochotná Piu prijať, sme sa s Evkou pustili do záchrannej akcie. Koncom júna 2016 sme si Piu, spoločne s Arlequinom konečne mohli priviesť k nám. Jej príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

 

 

 

Max je, po Cooperovi, ďalší klasický prípad. Prijali sme ho v máji 2015. Veľmi nádejný športový kôň, parkúrak, údajne s výborným pôvodom, u ktorého keď sa objavil problém s nohami, stal sa nielen nepoužiteľným, ale aj nepohodlným. A tak, po putovaní medzi stajňami, kde si ho prehadzovali ako horúci zemiak, ostal nakoniec bez povšimnutia, v bolestiach, s takmer už vrastenými zámkovými podkovami v kopytách, s pokročilou hnilobou, zatvorený v boxe, s občasným výbehom. Ako by asi tento urastený a šikovný krásavec, žiaľ s vážnymi a neliečiteľnými problémami nôh a špecifickým ochorením "shivers" skončil, si iste domyslí každý. Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

Tento, doslova surový a charakterný diamant sa k nám dostal v roku 2014, po mnohých peripétiách, ktoré si, so svojou mamou Suzi, musel zažiť. Je to veľmi citlivý a vnímavý koník, čo však ľudia, ktorí ho pred tým mali, ani len netušili. Napriek tomu, že si s ľuďmi neprežil nič pekné, nezanevrel na nich, dokonca ich spoločnosť vyhľadáva a teší sa, keď sa mu niekto venuje. Keď sme ho konečne mohli prijať, bol ešte dosť nevyspytateľným žrebcom, vzbudzujúcim veľký rešpekt. Po kastrácii v jeho 9 rokoch sa mohol začleniť do stáda, konečne opäť medzi kone a začať úplne novú etapu svojho života. Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

Kobylku Suzi sme zachránili v auguste 2014, nielen zo zlých podmienok, ale aj od totálne bezcitného človeka, ktorý bol presvedčený o svojej skvelej starostlivosti. O tom, že bola naozaj "skvelá" svedčil jej stav "kosť a koža", ako aj ďalšie zdravotné problémy. Bola to doteraz najrýchlejšia záchranná akcia, doslova z večera do rána. Podarila sa len vďaka tomu, že Silvii Štecovej nebol extrémne vychudnutý, zúbožený kôň, priviazaný pri kolíku na strnisku, bez vody, bez prístrešku, na páliacom slnku, ľahostajný. Keď večer zavolala a popísala stav kobylky, bolo jasné, že treba konať hneď. Za necelých 30 hodín sme ju vyjednali a odviedli preč. Jej príbeh i aktuálne info nájdete tu. Jej záchranou sa začal písať aj príbeh nášho o.z., pretože sa stala, spolu s Cooperom, dôvodom k jeho založeniu. 

 

 

 

Modroočko Cooper je klasickým príkladom koňa, ktorý bol v majetku obchodníka s koňmi a športového jazdca zároveň, ako iba jeden, nepodarený kus z mnohých. Po ťažkom zápale pohrudnice, problémoch s pečeňou a bohviečím ešte, sa po pobyte v nemocnici v Brne, kde mu navyše poškodili dýchaciu trubicu (dodnes ma na nej hrčku, asi od "šikovného" študenta veteriny) vrátil "domov", kde sa mu dostalo skutočne náležitej starostlivosti. Cele dni zatvorený v malom boxe, bez adekvátnej výživy, totálne zanedbaný, stojaci väčšinu času vo vlastných, kyslo zapáchajúcich výkaloch, s kožnými, dýchacími i tráviacimi problémami, drobiacimi sa kopytami s hnilobou, podlomami, ... a neskutočne smutným pohľadom za mrežami boxu. Dnes je všetko inak:) Jeho príbeh i aktuálne info nájdete tu.

 

 

 

 

Lewit, jediný ktorý nepatrí do kategórie zachránených koní. Pre úplnosť a predstavenie našej veľkej rodiny je však potrebné ho uviesť tiež. Hoci, pred tým, ako sa dostal k nám, bol predaný človeku bez akýchkoľvek skúseností s koňmi a vhodných podmienok. A to mal len 4 roky! Veľmi zlá kombinácia. Zo stáda a veľkých pastvín sa dostal do samoty a na malý dvor. Našťastie to pôvodnému majiteľovi nedalo, a tak sa asi po 2 mesiacoch vrátil a vzal si ho späť. Onedlho na to, keď mal 4,5 roka, som ho ako môjho prvého vlastného koňa dostala k 33. narodeninám od manžela a vtedajšieho spoločníka vo firme. Myslím, že vtedy Lewit zachránil mňa. Od síce krásnej, ale stresujúcej a časovo náročnej práce. A tak sa začala naša spoločná cesta životom. A kráčame po nej dodnes. Lewit bude mať v apríli 2017 už 19 rokov:)

 

Okrem našich koní, snažíme sa podporovať ďalšie, na záchrane ktorých sme aktívne participovali a následne ich umiestnili u našich partnerov v rámci záchrannej siete, alebo im našli trvalý nový domov. Viac o týchto koňoch nájdete tu.