Suzi

Charakteristika
Dátum narodenia: neznámy
Pohlavie: kobyla
Plemeno: tipujeme, podľa výpalu na krku, že klusák 
Farba: tmavá hnedka s bielymi odznakmi na zadných nohách

Záchrana 
Nahlásená: 8. augusta 2014
Odobraná majiteľovi: 10. augusta 2014
Prevezená do azylu pre kone v ČR: 29. augusta 2014

Príbeh Suzi
Suzikin príbeh je veľmi smutný, ale so šťastným koncom:) 

Suzi nemala šťastie na majiteľov. To, čo o nej vieme je, že má asi 15 - 18 rokov, podľa výpalu (štvorčíslie na ľavej strane krku) môže ísť o maďarskú teplokrvníčku, alebo klusáčku. Postavou je to drobná, subtílna kobylka, tmavá hnedka s ponožkami na zadných nohách, cca 145 cm vysoká. Pár rokov bola ponechaná so svojim synom, žrebcom Joeym ich vlastnému osudu. Obaja boli umiestnení v areáli starého družstva, kde sa pásli na tom, čo bolo, niekedy aj na drevenej ohrade. Majiteľ im zabezpečil v zime seno, možno aj nejakú kukuricu..., ale nijako sa im nevenoval. A tak tam spoločne živorili dovtedy, kým sa majiteľ nerozhodol, že sa ich potrebuje zbaviť, lebo mu boli nanič. Ponúkal ich na predaj, ale keď sa nikto nenašiel, hrozil im obom bitúnok. Našťastie sa na poslednú chvíľu našli ľudia, ktorí si ich vzali, ale oddelene. Suzi putovala na jedno miesto, Joey na druhé. Iste si viete predstaviť, aké strašné to pre nich muselo byť, keď ich takto násilne odlúčili od seba. Dvojica, roky na seba silno naviazaná...

Suzi sa dostala do rúk milej osoby, ktorá sa v rámci svojich možností o ňu obetavo starala, dávala jej dokopy poranenú nohu, zabezpečila jej kvalitnú a pravidelnú stravu, korektúry kopýt, veterinárne úkony, sem tam ju vzala na ruke sa popásť mimo výbehu s prístreškom, kde trávila čas v spoločnosti oviec a kôz. S kobylkou však pravidelne nepracovala a tak Suzi neovládala ani základné pravidlá slušného správania. Bola takým slobodným dedinským koníkom potulujúcim sa po veľkej "záhrade".

Žiaľ, vážne zdravotné problémy majiteľky spôsobili, že sa musela Suzi vzdať. Darovala ju človeku, ktorý býval neďaleko, s vierou, že u ňho sa bude mať dobre. Mal už ponika, kozy, prasatá, tak by Suzi nebola sama. Bol to však človek, ktorý má pomýlené predstavy o tom, ako sa starať o zvieratá, tobôž o kone...

Suzi bola u ňho asi 10 mesiacov. Vieme už, že si tam zažila hotové peklo! Plesnivé, 3 roky staré, takmer čierne seno (uložené voľne pod holým nebom) bolo základom jej stravy. Žiadna podstieľka, len otiepky slamy a vlastné výkaly. Nemala výbeh, ten jej nahrádzal "pasienok" na strnisku, bez kúska trávy a vody. Bola tam takmer denne, niekoľko hodín priviazaná asi na 4m lane pri kolíku a mohla chodiť dokola a "pásť" pokosené, asi 10 cm vysoké pšeničné strnisko. Takto živená bola svojim trýzniteľom "jazdená" jeho jazdeckým štýlom - trysk tam a späť cez polia, oranice. Na malú, podvýživenú kobylku dával ťažké westernové sedlo, ostré pákové udilo a lietal ako ťažký cowboy po okolí...

Výsledkom jeho "starostlivosti" bola na kosť a kožu vychudnutá kobylka so starým, neliečeným zranením na prednej nohe, po ktorej jej ostala škaredá jazva a opuch, s na dvoch miestach roztrhnutou hubou, zrastenou bez veterinárneho ošetrenia, či zošitia, otlakmi na chrbte, vyštiepenými kopytami s hnilobou...a jazvami na duši:(

Za tých strašných 10 mesiacov sa nenašiel NIKTO v okolí, kto by jej pomohol z tohto neuveriteľného utrpenia. Aj keď stála vedľa cesty, po ktorej denne prešlo x áut a ľudí, ktorí museli vidieť ako tam priviazaná pri kolíku, zúbožená, bez vody, vo vyše 35C horúčavách trpí... Ignorácia ju takmer zabila. Našťastie sa v hodine dvanástej objavila záchrana. Po dohode s majiteľom (museli sme sa držať na uzde, aby sme mu "neublížili"...) sme kobylku odobrali a peši premiestnili do neďalekého jazdeckého areálu, kde nám pre ňu na pár dní poskytli potrebný azyl, neskôr bola prevezena k nám domov. Následne sa nám, vďaka ochote a ústretovosti "Stanice pro koně v nouzi" v ČR (www.konevnouzi.cz), podarilo nájsť jej tam domov s hektárovými pasienkami a ďalšími koníkmi. Tu sa Suzi dala pomaly do poriadku fyzicky i psychicky, v spoločnosti ďalších koní a skvelých ľudí, ktorí pre také kone vytvorili vo svojom súkromí hotový ráj. 

Aktuality l 4.2.2015
Zaujíma nás stav koní, ktoré sme zachránili, preto sme v pravidelnom kontakte s Petrou, ktorá nám dnes, 4.2.2015 poslala o Suzi tento e-mail: 

Dobrý den, 
zrovna dnes jsem o vás s manželem mluvila, že u Suzi je tolik změn, že Vám musím napsat. Březí není, nakonec se z ní vyklubala super kobylka, která u nás řádila jako čert, takže jsme ji vyměnili s naším děděčkem Tomem, který byl půjčený v jezdeckém klubu. Suzi je tam už cca měsíc a půl a co se z ní vyklubalo, na to všichni koukají. Je super, děti si ji nemohou vynachválit, je učenlivá, mají ji moc rádi. Hodně se změnila, nabrala sílu, nasvalila se, začala normálně pracovat a je z ní krásná kobylka, kterou tam mají všichni rádi. Někdy, když se krmí, tak si kopne, prostě když se žere, nikdo k ní nesmí, ale jinak super! 
Dnes budu psát slečně, která na ni jezdí, má s ní hodně fotek na FB, tak Vám pošlu, a't víte, jak se má, že díky vám má Suzi nový domov a místo, kde je spokojená a využitá.
:) Petra 

Veľmi sa tešíme z aktuálneho stavu Suzi. Stačilo tak málo a táto úžasná kobylka mohla byť, vďaka nedbanlivosti a ignorácii, mŕtva! Toto je dôvod, prečo neignorujeme kone, ktoré nás potrebujú, ktoré môžu niekomu urobiť radosť, ktorým môže niekto ukázať, že nie všetci ľudia sú bezcitní. Slečna fotky poslala. Pisali sme si spolu o Suzi. Volá sa Zuzka a Suzi sa stala jej kamarátkou. Aká zaujímavá zhoda mien:) Ako im to spolu ladí si môžete pozrieť nižšie, vo fotogalérii Suzi. 

Aktuality l 11.8.2015
V určitých časových intervaloch sa vždy informujem, ako sa darí Suzi. A tak som sa preľakla a prekvapila, keď som sa dozvedela, že Suzi už nie je v ČR. Bola predaná opäť na Slovensko. Našťastie bol pán, ktorý ju predal, veľmi ochotný a poskytol mi kontakt a adresu na nových majiteľov Suzi. Na facebooku som ich našla, napísala správu. Vzápätí mi prišla odpoveď od veľmi milej mladej ženy, v rodine ktorej sa Suzi stala členom. Spolu so žrebcom Taurom, ktorého však čaká kastrácia, sa Suzi konečne dočkala skvelého domova. Suzi sa stala miláčikom rodiny, najmä malého chlapčeka, pre ktorého je veľmi dôležitá. Suzi funguje v kontakte s deťmi, podľa slov novej majieľky, je to úžasná kobylka. 

Verím, že to už bude po tom všetkom, čo si spolu so svojim synom Joeym prežila, jej posledná zastávka a v milujúcom domove dožije spokojná a šťastná:) K dispozícii mi poslali aj jej aktuálne fotky. Je to presne rok, od chvíle keď sme spolu s kamarátkou Silviou zachránili Suzi, doslova v hodine dvanástej, z rúk tyrana. Rozdiel v prístupe a starostlivosti o Suzi môžete posúdiť sami vo fotogalérii nižšie. Pri takýchto obrázkoch ma hreje pri srdci nielen dobrý pocit, ale najmä presvedčenie, že idem správnou cestou...