Joey

Charakteristika
Dátum narodenia: 26.4.2005
Pohlavie: valach (žrebec do 29.11.2014)
Plemeno: slovenský teplokrvník 
Farba: hnedák s odznakmi na hlave a zadných nohách

Záchrana 
Nahlásený: 20. august 2014
Odobraný: 11. október 2014 

Príbeh Joeyho 
Syn kobylky Suzi dostal meno podľa krásneho filmu Stevena Spielberga "Vojnový kôň". Celkom výstižné, podľa podmienok, v ktorých celé roky spolu so svojou matkou žil. Na polorozpadnutom družstve, kde boli obaja, matka i syn, ponechaní viac sami na seba, ako na opateru majiteľa. Dobrí ľudia im sem-tam chodili doniesť niečo pod zub, ale o pravidelnom kŕmení mohli koníky snívať. A tak sa stalo, že od hladu ohrýzali drevo. Podľa informácií, ktoré mám sa stalo, že sa Joeymu podarilo dostať z ohrady a ušiel za potravou. Raz ho vraj pri takom úteku chytili ďaleko od miesta, kde s mamou živoril, priviazali k autu a ťahali za sebou. Dodnes ma na predných nohách malé jazvy...

Jedneho dňa prišlo rozhodnutie majiteľa, čo s nimi? Keď sa ich nepodarilo predať, ostali len tri možnosti: predaj na bitúnok, zastrelenie poľovníkmi na mäso, alebo darovanie. Našťastie sa našli ľudia, ktorí si ich vzali, každého zvlášť. Nešli ďaleko, len do blízkych dedín, tak išli obaja pešo, každý na iné miesto, do samoty, bez ďalších koní. Paradoxne, Joeyho delili od Suzi len 2 km, ale odvtedy sa nevideli...

Mal už 7 rokov, keď ho vzali od matky, na ktorú bol za ten čas veľmi naviazaný. Hoci s človekom veľmi kontakt nemal, musel cestu do svojho nového domova absolvovať na zubadle, na ktoré nebol zvyknutý. Tá cesta bola preňho hotovým utrpením. Nadopovali ho sedatívami (namiesto veterinárom odporúčanej polovičnej dávky dostal celú) a keď "oblbnutý", ledva stojaci na nohách, zmätený z množstva nových situácií a neznámych ľudí zastavil, bitkou ho nútili, aby išiel ďalej.... Bitúnku, alebo zastreleniu sa síce vyhol, ale dostal sa do podmienok, ktoré ani pri najlepšej snahe nepripomínali podmienky potrebné pre život koňa, už vobec nie energického žrebca. Majiteľkou Joeyho sa stala, vtedy 20-ročná, mladá žena, ktorá nemala potrebné jazdecké a chovateľské skúsenosti a Joeyho sa ako žrebca bála. Hoci si napriek tomu spolu vytvorili nejaký vzťah a snažila sa o ňho starať ako najlepšie vedela, Joey nedostal to podstatné - vhodné podmienky pre koňa, dostatok pohybu, správne kŕmenie, vedenie a prítomnosť iných koní.

Ďalšie 2 roky bol jeho životný priestor obmedzený na asi 3x4m železnú "ohrádku" v strede dvora staršieho rodinného domu. Okolo boli koterce pre zajace, pod nohami mu pobehovali sliepky, malé mačiatka. Ohrádka bola zapustená asi 50 cm do zeme a keď vychádzal von, musel z nej vystúpiť hore, opačne zase skočiť dole. Keď dlhodobo pršalo, stál v blate. V jednej časti mal na zemi betónove stĺpy, ktoré uložené vedľa seba, vytvárali ložnú plochu, nad ktorou bol z kobercov na dreve urobený aspoň provizórny prístrešok. V tomto nebezpečnom a absolútne nevyhovujúcom priestore sa nachádzal aj niekoľko mesiacov, 24 hodín! Aj keď sa mu majiteľka snažila ten malý priestor udržiavať ako tak čistý, tým, že tam stál taký dlhý čas, podpísalo sa to na kvalite jeho bosých kopýt. Steny boli pod nánosom špiny drsné a na všetkých štyroch mal silnú hnilobu. Nepravidelne sa mu síce robila korektúra kopýt, bolo však problematické mu dvíhať a udržať nohy, najmä zadné, preto bola aj jej kvalita otázna. Nikto ho nenaučil dvíhať nohy. Sem tam bol pustený do záhrady, ale to nijako neriešilo potrebu pravidelného pohybu a systematickej práce so žrebcom. Von sa nedostal často aj preto, lebo manipulácia s ním bola náročná, až nebezpečná. Ak sa tak stalo, bolo to vždy za prítomnosti otca mladej dámy, ktorý často pod vplyvom alkoholu "ukázal Joemu, kto je tu pánom!". Ako, to si môžete sami domyslieť. Joey bol bez potrebných základných návykov, ktoré by mal ovládať každý kôň, ktorý žije spolu s človekom. Ako malé žriebätko, akurát cca 600 kilové. Nevedel, čo je vodenie, rešpektovanie osobnej zóny, lonžovanie, práca na jazdiarni, tiež nepostál pri čistení, s nohami si poradil len kopytár, jednoducho "surový", mladý kôň. 

Po čase však majiteľka sama uznala, že mu nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť a najmä naučiť ho všetko potrebné, a tak sme sa dohodli na jeho darovaní. Korektne však treba povedať, že napriek všetkému, čo si Joey musel u nej prežiť, bola veľmi ústretová (finančne i materiálne niekoľkokrát prispela, pomohla so senom, slamou) a aj jej rodina, tak sa nakoniec Joeymu podarilo začať úpne nový život. Tým sa začala jeho dlhá cesta k dobre vychovanému, prijazdenému, bezpečnému a spokojnému koňovi. Joey je totiž, napriek tomu, že je žrebec a všetkému, čo si doteraz prežil, veľmi znášanlivý, vnímavý, citlivý kôň, schopný rýchlo sa učiť. Je teda obrovská šanca, že sa z neho pod správnym vedením stane úžasný kôň a parťák. Potrebuje len dostať novú šancu na lepší život.

Ako môžete podporiť Joeyho?  

Kúpou uvedených produktov l preplatením služieb
- hlavné objemové krmivo: seno (cca 30 eur/mesiac)
- doplnkové krmivo: SILVER HORSE (komplexné miagané krmivo s minerálno-vitamínovým doplnkom, cena 7,50 + DPH/20 kg vrece)
- výživové doplnky na posilnenie imunity (DROMY Echinaceový olej, cena: podľa obchodu)
- veterinárne služby (očkovanie, odčervenie, pravidelná úprava zubov
- služby kopytára: pravidelná úprava kopýt
- iné, podľa potreby a dohody

Aktuality