Žrebec Miško

Príbeh Miška je jedným z tých príbehov, ktoré sa vďaka porozumeniu končia inak, než na prvý pohľad vyzerajú. Posúďte sami. 

Koncom januára sa na mňa telefonicky obrátil pán, žiaľ meno som si v tej chvíli nezapamätala, s informáciou, či môžem pomôcť týranému žrebcovi. Oznámil mi veľmi stručne, že na jednom družstve už dlhodobo trpí v katastrofálnych podmienkach žrebec, ktorému treba čo najskôr pomôcť. S majiteľkou vraj nie je možné sa dohovoriť, odmieta akékoľvek snahy o zlepšenie podmienok, prípadne, aby ho niekam premiestnila, či niekomu darovala, do lepších podmienok. Následne mi prišiel e-mail od mladej ženy, ktorá už trošku širšie popísala daný stav. Spoločne s ňou som sa to samozrejme snažila riešiť. Poslala mi všetky potrebné informácie, kde presne sa žrebec nachádza. Po nejakom čase sa mi podarilo skontaktovať s predsedom daného družstva, následne priamo s majiteľkou koňa.

Keď som jej povedala kvôli čomu volám, jej reakcia bola veľmi búrlivá. Rozhorčenie, ktoré dala najavo ma trošku zaskočilo, ale dalo sa to čakať. Po pár minútach rozhovoru sa však naša konverzácia zmenila. Pozvala ma na návštevu, posúdenie podmienok a stavu koňa. Jej pozvanie ma povzbudilo a bola som naozaj zvedavá, či to, čo mi bolo nahlásené, zodpovedá realite. Dohodli sme si termín stretnutia.

Žrebec sa nachádza asi 1,5 hodiny cesty od nás. Jeho majiteľka ma v dohodnutom čase čakala. Ochotne ma zaviedla k žrebcovi do maštale. Áno, družstvo síce nie je ukážkové a podmienky pre žrebca sú tiež skromné. To, čo som však mala možnosť vidieť bola láska ku koňovi a snaha urobiť preňho to najlepšie, čo sa v tých podmienkach urobiť dá. Bez problémov ho nauzdila, vzala na lonžku a spoločne sme šli na prechádzku. Na trávnatej ploche ho chvíľu lonžovala. Bolo vidieť, že koník je na lonžovanie zvyknutý, nemal problém sa pohybovať v kroku, kluse, cvale. Mal čerstvo upravené kopytá, bol čistý a určite nie vychudnutý. V pohode sme sa poprechádzali. Musím povedať, že žrebec nevykazoval žiadne známky agresivity, či „bujarosti“, ktoré by zodpovedali stavu, keby bol celé dni len zavretý v boxe.

S majiteľkou sme sa otvorene pozhovárali. O žrebca, dnes má 16 rokov a familiárne ho volá Miško, hoci ako čistokrvný furioso má oveľa zložitejšie oficiálne meno, sa stará od malička, keď mal len pár mesiacov. Prišiel o mamu, preto ho vypiplala a odkúpila. Miško bol obsadnutý, jazdený a pripravovaný na výkonnostné skúšky. Neskôr sa však už ďalšieho využitia nezúčastňoval, stal sa hobby koníkom. Na majiteľku je dosť naviazaný, hoci žil v stáde, medzi mladými žrebcami. Neskôr v jazdeckom areáli, kde zažil aj kruté zaobchádzanie, ktoré rozhodlo, že si ho majiteľka vzala do vlastnej starostlivosti. Na danom družstve pracuje v živočíšnej výrobe, stará sa o teľatá, preto je v podstate každý deň aj s Miškom. Okrem toho, stará sa aj o mačky a dvoch psov.

Maštaľ je prispôsobená jednému koňovi, s malým vedľajším „boxom“ pre budúceho spoločníka capka. Stena Miškovho boxu je prepojená s priestorom, kde sú sliepky, 2 kozy a malý capko. Má možnosť byť s nimi vo vizuálnom kontakte.

Stretli sme sa pred veľkonočnými sviatkami. Capko bol pôvodne určený na veľkonočný stôl. Navrhla som, aby sa po kastrácii radšej stal Miškovým spoločníkom. Je známe, že kozy sú najvhodnejšími spoločníkmi koní, pokiaľ to nemôže byť samozrejme ten najvhodnejší, ďalší kôň, či kone.

Majiteľka s tým hneď súhlasila a dohodla sa s majiteľom capka, že ho odkúpi pre Miška. Tak sme v ten zvláštne príjemný deň zachránili jeden život.

To podstatné sa však už čoskoro chystá. Majiteľka plánuje výrazne zlepšiť podmienky pre Miška. Pripravuje výbeh, do ktorého bude mať Miško, spolu s capkom voľný prístup priamo z maštale. Okrem nového spoločníka, čerstvého vzduchu, voľného pohybu,  je tam skvelá možnosť pripraviť pre koňa podmienky s rôznym povrchom (trávnatý, kamienky, betón), čo plne zodpovedá fyziologickým potrebám kopýt naboso.

Čo ma však mimoriadne teší je, že som stretla ženu, ktorá má seriózny záujem o zmenu v prospech jej koňa, o ďalšie vzdelávanie na pripravovanom seminári „Zdravé kone, zdravé kopytá“, kde získa ďalšie informácie, inšpiráciu ako vytvoriť čo najprirodzenejšie podmienky pre Miška a Capka.

Tento príbeh môže poslúžiť ako inšpirácia pre mnohých drobných chovateľov koní, ktorí môžu aj na malom priestore vytvoriť také podmienky pre kone, ktoré im naplnia potreby a zabezpečia mentálne i fyzické zdravie. Len musia chcieť. 

Budem sa veľmi tešiť na výsledok aktuálnych plánov pani majiteľky. S jej súhlasom uverejňujeme aj jej príbeh a budeme spoločne sledovať napredovanie jej úprimného úsilia zabezpečiť Miškovi čo najlepšie podmienky pre život.